V stredoveku bola situácia pravdepodobne rovnaká, len v období menštruácie ženy nosili popod šaty ešte krátke spodky. Urodzené dámy si obliekali tzv. menštruačné košele. Tie boli dlhšie a na bokoch mali rozparky, aby sa spodné cípy mohli pretiahnuť medzi nohami a zaviazať. Zmenu priniesla až renesancia, ktorá znamenala pre bohatšie vrstvy rozšírenie krátkych spodných nohavičiek. Krátke znamenalo v danej dobe, až po kolená.
Ešte v 18. storočí niektoré dámy zámerne nenosili pod krinolínami nohavičky. Mladík, ktorý potom zaväzoval dáme črievičku, mal veľmi zaujímavý pohľad medzi jej nohy. Niekedy práve také zaviazanie črievičky bolo pozvánkou na spoločnú noc. Skutočnosť, že zopár dám nenosilo spodnú bielizeň ešte v 19. storočí, mala v Anglicku na svedomí i spoločenskú normu. Tá prikazovala dámam, že musia sedieť s kolenami pevne pritisnutými k sebe.
Povráva sa, že slávu nohavičkám priniesli až parížske kankánové tanečnice, ktoré tak skrátili ich dĺžku, aby ukázali svoje stehná. Aj tak sa predsa len podobali viac na trenírky. V 60. rokoch minulého storočia kraľovali spodnej bielizni nohavičky tak, ako ich poznáme dnes (strih podobný tomu na slipiach). Zmenil sa taktiež materiál, hodváb a nylon nahradila bavlna.
V 80. rokoch dvadsiateho storočia prišlo vo svete nohavičiek ku skracovaniu. Ženské sebavedomie si vyžadovalo neustále väčšie odhaľovanie. V histórii nohavičiek sú potom ešte 2 významnejšie body: Predstavenie bikín a následne nohavičiek nazývaných tangá. Tie sa prekvapivo vyvíjali už v 30. rokoch minulého storočia, keď starosta v New Yorku vydal nariadenie, že nahí tanečníci sa musia zahaliť. Dievčatá si chceli nechať zadočky nahé a tak prišli na svet tangá.
Zdroj: FiftyFifty.cz
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára